Dnes som videla (pre mňa) rušivý obrázok. Mladá matka sa ponáhľala po chodníku vlečúc svoje asi dvojročné dieťa za ruku. Plakalo a ona mu podráždene dohovárala, že sa musia ponáhľať, pretože prídu neskoro. Dieťa popri nej ledva cupotalo. Snažila som sa vžiť do situácie tej mamy, ktorá mala (aspoň dúfam) pred sebou nejakú dôležitú povinnosť. Nedokázala som to. Viac, ako do jej pocitov, vžívala som sa do pocitov toho dieťaťa a do jeho bezmocnosti... pokračovanie článku
To dieťa capotalo predo mnou v tesnej kombinéze a malých čižmičkách a jeho mama ho poslušne nasledovala. Nedívalo sa, či ide za ním, išlo si svojou vlastnou cestou. "Zvláštne dieťa, vôbec mu nechýbam," obrátila sa na mňa jeho matka so smutným úsmevom. Spomenula som si na podobný pocit... pokračovanie článku
Písal sa rok 2003 a ja som si sadala k svojmu prvému článku o homosexualite. Šéfredaktor sa mračil, vraj, čo si si to vybrala za tému, ľudia to odsúdia, no ja som o tom odrazu chcela napísať. Vyhľadávala som si články, príbehy, odbornú literatúru, zoznamovala sa s osudmi mladých ľudí, ktorí sa narodili s "inou" sexuálnou orientáciou, snažila sa pochopiť ich svet, ich cítenie, ich sklamania, ich problémy, neubránila sa dojatiu pri ich spovediach, z ktorých mnohé hovorili o odmietnutí zo strany blízkych, a odrazu ma zaskočila nečakaná myšlienka: "Čo by som robila, keby sa jedno z mojich detí priznalo k inej sexuálnej orientácii? Čo ak by jedno z nich bolo homosexuál?" pokračovanie článku
Správy o zemetrasení na Haiti otriasli celým svetom. Nie, nie, klamem, celým nie... pokračovanie článku
Laura si zaborila tvár do perín, aby niekto nezačul jej plač. Vedela, že je to hlúposť, že plače úplne nezmyselne, to vĺča si proste nemohla nechať. Bolo zlé a kruté a pokúsalo ju zakaždým, keď sa k nemu priblížila. pokračovanie článku
Na sporáku mi blboce tá najtvrdšia šošovica, akú kto kedy dopestoval, nepamätám sa, kedy a kde som ju kúpila a za iných okolností by som ju nevarila a vyhodila, ale je Nový rok a ja som poverčivá, a tak kura poputuje naspäť do chladničky, rovnako ako ryba, nedám si predsa uletieť a uplávať šťastie, ktoré som si detsky priala celý zvyšok predchádzajúceho roka... pokračovanie článku
Nie som bigotne veriaca, preto v žiadnom prípade netrvám na tom, aby bolo stedrovečerné vysielanie plné biblických príbehov, vianočných koncertov a kolied. Avízo na štedrovečerný program komerčnej televízie JOJ ma však (mierne povedané) šokovalo... pokračovanie článku
Kráčam po ulici, jej ticho tlmí len klepot mojich podpätkov, v diaľke zanikajúca siréna rútiacej sa sanitky a šum konárov ohýbaných silným vetrom. Nebo je jednoliato sivé a moje myšlienky hranaté a rozhádzané ako kocky stavebnice. Nedarí sa mi ich usporiadať... pokračovanie článku
zasvietilo mi raz na displeji mobilu a ja som sa usmiala, hoci bolo pol jedenej v noci a zapípanie mobilu ma vytrhlo zo sna. Milovala som tvoje zamilované esemesky, bol si ako šestnásťročný, bola soma ako šestnásťročná, aj sme sa tak správali, hoci kolónka v rodnom liste už dávno svedčila o opaku... pokračovanie článku
Iste ste sa s tým stretli už aj vy - niečo spravíte a v tom okamihu sa nájde vo vašom okolí niekto, kto začne váš čin hodnotiť. No a na Slovensku sa hodnotí najmä negatívne, pozitívna kritika sa stretáva s nálepkami - pcháš sa do zadku, podliezaš, lichotíš, je to nevkusné. Tak teda rozmýšľam, koľko vkusu je v zahanbovaní, výsmechu, či výčitkách... pokračovanie článku
"Tráva predsa nie je modrá a slnko nie je čierne," protestovali všetci. pokračovanie článku
SDKÚ spochybnilo výsledky 1. kola regionálnych volieb pre podozrenie, že priaznivci Smeru kupovali hlasy Rómov pre zástupcov vládnej strany, niektorí Rómovia dokonca podozrenia aj potvrdili. Ivan Mikloš svoje výhrady vyslovil aj v politickej diskusii s Borisom Zalom. Odpoveď zástupcu Smeru mi vyrazila dych. Pán Zala naznačil, že čo ak to bolo naopak? Čo ak SDKÚ zvážala Rómov k hlasovacím urnám a kupovala si ich? pokračovanie článku
Nedá sa mi neopýtať: Prečo pán Karel Gott nesedí v porote dnešnej SuperStar? Spievajú sa jeho piesne, on ich nacvičoval so súťažiacimi a dramaturgia ho šupla do nejakého kresla na okraji scény... Nechcem porovnávať s americkou SuperStar, ale tam, keď sa spievali piesne nejakého slávneho speváka, tak ho pozvali do poroty, patrilo mu tam čestné miesto a najmä hlavné slovo. Je smiešne, keď pieseň hodnotí dlhšie dvojica Adela Banášová s Leošom Marešom, ako človek, ktorý má k interpretácii svojich piesní naozaj najväčšie právo sa vyjadriť...
Nemám rada surovcov a hlupákov...
marialazargmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
