Prázdne stoličky

Autor: Mária Lazárová | 25.12.2011 o 18:00 | (upravené 25.12.2011 o 20:39) Karma článku: 11,49 | Prečítané:  996x

Sú chvíle, kedy spomienky ovládnu našu myseľ silnejšie ako inokedy. Sú ľudia, ktorí presvecujú naše životy slovom, objatím, úsmevom alebo múrosťou, či sú v našej blízkosti alebo ďaleko. A sú momenty, keď si stratu práve týchto ľudí uvedomujeme...

Pri štedrovečernom stole mávame už niekoľko rokov dve prázdne stoličky. Nech sa akokoľvek bránim smútku, pohľad na jednu z nich vo mne ten smútok zakaždým vyvolá. Už viackrát som sa prichytila pri tom, že každé Vianoce nevdojak napínam uši, či niekde nezačujem jeden hlas a zvuk jedných krokov. Či znovu neuvidím jeden úsmev a nezacítim jemnú vôňu vody po holení. Či nepocítim jednu veľkú dlaň na svojich vlasoch.

Vianoce boli v našej rodine vždy neodmysliteľne späté s otcom. Neviem, ako to dokázal, ale ja som sa od detstva tešila na Vianoce najmä kvoli nemu. Vôňa kapustnice bola s ním sýtejšia, zdobenie stromčeka veselšie, vianočné koledy krajšie, rodinné príhody zábavnejšie a kokosové guľky, ktoré tak veľmi miloval, a ktoré kradol mame spod rúk, mali tuším tiež inú príchuť. Keď dnes spomíname, spomíname najmä na neho...

Sú ľudia, ktorí dokážu prežiariť náš život nezmazateľnou spomienkou.

Sú ľudia, ktorých prázdne stoličky pri vianočnom stole nikdy neprestanú bolieť...

(venované)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?