reklama

keby bol Frank Sinatra blogerom...

Nedávno som dostala do schránky na blogu zaujímavý mail. Vraj sa mám spamätať, precitnúť zo svojich rozprávok a začať konečne písať normálne. Napríklad o svojej práci. Alebo o práci iných. Vraj nemám pitvať na blogu svoje pocity, pretože je to nevkusné. A na záver listu konštatovanie, že môj život je zrejme veľmi jednoduchý, inými slovami, že ja sama som zrejme veľmi jednoduchá. Priznám sa, pobavilo ma to. A potom som sa nad sebou zamyslela. Aj nad svojím písaním. Úplne seriózne...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (171)

Po krátkom rozmýšľaní som prišla k uzáveru, že by som bez problémov dokázala písať zaujímavé historky zo zákulisia mojej práce a (s dovolením mojich priateľov) napr. aj zo zákulisia práce zdravotných sestier, učiteľov, programátorov, letušiek, či manažérov veľkých firiem, že by som vedela písať aj o byrokracii na katastrálnych a iných úradoch (to už samozrejme bez dovolenia mojich priateľov), že by som sa vedela vyjadriť k trestu smrti v súvislosti s poslednou popravou v Kalifornii, mohla by som komentovať dianie na našej politickej scéne, alebo si zaspomínať na tú pred rokom 1989, vedela by som opísať praktiky jednej stavebnej firmy, ktorá úspešne oberá ľudí o peniaze (geniálna pyramídova hra), že viem, aký strašný môže byť život s maniodepresívnym pacientom, ale aj to, prečo je prvých 7 mesiacov v živote dieťaťa najdôležitejších, že by som mohla napísať (sci-fi?), ako by sa dal geniálne zneužit generátor náhodných čísel v mamutích programoch niektorých firiem, že viem čosi o zákulisí vrcholového športu, že dokážem napísať článok o autoritatívnej výchove detí a jej následkoch, že by som mohla písať o nepísaných pravidlách dobrého veršovania, alebo o pravde skrytej vo hviezdach...Tak prečo o tom nepíšem? Pretože SVOJ blog nepovažujem ani za spoločenský, ani za politický, ani za kultúrny týždenník. Je pre mňa relaxom, priestorom, kde ukladám svoje postrehy, svoje spomienky a svoje pocity. Trebárs aj tie rozprávkové. Pre radosť svoju a radosť iných. Nepokladám blog za dotazník, v ktorom človek implicitne vypĺňa kolónky: ukončené vzdelanie, záujmy, vierovyznanie, zamestnanie, alebo všeobecno-spoločenský prehľad, nepokladám ho ani za spovednicu, v ktorej očakávam rozhrešenie za svoje skutky a už vôbec nie za súťaž, v ktorej som povinná dokazovať svoje vedomosti, či svoju zručnosť zvládnuť komentár, úvahu, opis, fejtón, recenziu, či lyrizovanú prózu... Závidím niektorým čitateľom ich schopnosť utvoriť si názor o človeku a jeho vlastnostiach z niekoľkých článkov na blogu. Alebo je to skôr iná vlastnosť začínajúca sa na písmeno h? Ja osobne by som si to netrúfla, pretože si nepretržite uvedomujem nielen to krásne a známe, že "klávesnica znesie všetko", ale aj iné prejavy ľudského správania sa. Veľakrát som sa presvedčila, že tí, čo hovoria o všetkom s nadsázkou a vtipom, môžu byť v skutočnosti neistí a precitlivelí, že tí, čo sa vyhýbajú osobným témam, mávajú obyčajne dosť veľké problémy, že tí najpragmatickejší môžu kľudne slziť nad romantickými filmami a tí najväčší moralisti... Nikdy som si nemyslela, že "umelci" sú v skutočnom živote takí, ako ich diela, je to proste len ich stvárnenie sveta, ak niekto fotí biedu, môže byť sám veľmi bohatý, ak niekto maľuje zvláštne geometrické útvary s názvami akt, portrét ženy, dievča s kvetom, nie je predsa mimozemšťan, ktorý túži po kráskach s telom kvádra a hlavou podobnou ihlanu. Pri pozeraní TV bežne používame ovládač a prepíname na inú stanicu okamžite, ako sa nám ponúknutý program prestane páčiť, keď sa nám nepáči jazz, tak na taký koncert nejdeme, ak sme znechutení z politických šarvátok, tak odignorujeme voľby a ak nemáme radi zelenú farbu, nekúpime si v tej farbe koberec do celého bytu. Myslím si, že na blogu platí podobná logika tiež.Ak sa mi nepáči, ako niekto píše, proste ho nečítam, ak sa mi nepáči téma, ktorú volí, odchádzam z jeho blogu tiež. No napísať nejakému autorovi, nech nepíše básne ale radšej fejtóny, nech nepíše o láske a smútku, pretože je to nevkusné, nech nepoužíva poetické výrazy, lebo je to smiešne a nech píše radšej stručne a pragmaticky o svojej práci, prípadne môže pridať názor na súčasného pápeža, na zahraničnú politiku USA, alebo na klonovanie, pretože ináč ho budem považovať za jednoduchého, mi pripadá neuveriteľne zábavné. Rozmýšľam, čo by odpovedal na podobné námietky Frank Sinatra, keby bol blogerom...Vlastne... myslím, že to viem úplne presne.I did it my way...

Mária Lazárová

Mária Lazárová

Bloger 
  • Počet článkov:  299
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu