O medvedíkovi bez mena (2. úryvok)

Autor: Mária Lazárová | 21.11.2012 o 15:00 | Karma článku: 5,06 | Prečítané:  262x

V Zvieratkove sa v ten týždeň s deťmi roztrhlo vrece. Vlčici sa narodili tri vĺčatá, u psíkov sa tešili zo siedmich šteniatok a pani sviňa priviedla na svet dokonca jedenásť krásnych ružových prasiatok. Narodil sa malý tigrík, dve kozliatka a jeden somárik. Pani Klementína nevedela, kde jej od roboty hlava stojí. Neviete si predstaviť, aká je to práca napísať toľko rodných listov. Rodičia prichádzali s detičkami celý týždeň. Úplne na konci prišli somárikovci. Pani Klementín už od únavy ani nevidela.

„Vitajte," povedala zdvorilo, „tak, aké meno dáme tomu maličkému?"
Somárikovci sa na seba zmätene pozreli. Ani jeden si nevedel spomenúť na meno, ktoré vybrali pre svojho syna. A vyberali ho celý večer. Bolo to také krásne meno! Pani Klementína sa na nich vyčítavo pozrela. Chcela ísť domov a konečne si oddýchnuť.
„Zapíšte ho pod menom Somár," vyhŕkol ocko somár.
Keby nebola pani Klementína taká unavená, k tomu omylu by nikdy nedošlo. Upozornila by Somárikovcov, že také meno svojmu synčekovi dať nemôžu. Ale ona už myslela len na teplú posteľ a voňavý čaj, a tak do kolónky MENO poslušne zapísala Somár.

Rodičovská zábudlivosť a únava pani Klementíny priniesli malému somárikovi strašnú hanbu. Veď si len predstavte, každý mal nejaké meno, len on bol somár Somár. Rodičia sa pred synom veľmi hanbili. Celé dni a noci rozmýšľali, ako sa z tej šlamastiky dostať. Nakoniec to vyriešila somárikova mama.
„Keď sa ťa niekto opýta, ako sa voláš, povedz Som. Znie to ako Sam," povedala s úľavou utrápenému somárikovi.
Somárik sa potešil. Bolo to ľahké meno, určite si ho zapamätá.
Hneď na druhý deň poslali Somárikovci svojho syna do školy, kam muselo chodiť každé zvieratko. Somárikova mama vyparádila syna presne podľa svojich predstáv.
„Bude najkrajší zo všetkých," vzdychla si dojato, keď mu kývala na rozlúčku.

Vo veľkej zborovni si starosta mestečka a riaditeľ školy slon Stanislav začudovane premeral nového žiačika. V zelenom tričku, pomarančových nohaviciach, bielo-červených pásikavých ponožkách a fialových teniskách vyzeral naozaj trochu čudne. No a tie okuliare? Pán Stanislav si vzdychol: „Niektorí rodičia naozaj nemajú rozum! Kto to kedy videl - somárik v ružových okuliaroch?"
„Ako sa voláš, maličký?" spýtal sa po chvíli ticha pán Stanislav.
„Som Som," odvetil placho somárik. Pán riaditeľ sa na somárika pozrel so súcitom. Chudáčik, od strachu začal koktať, pomyslel si. Rýchlo ho zapísal a zaviedol medzi ostatné deti. Pri pohľade na tú veselú farebnú kôpku s ružovými okuliarmi na nose deti zmĺkli.
„Ako sa voláš?" prerušila ticho veverička Veronika. Somárik si zložil z očí okuliare a zdvorilo sa predstavil: „Som Som."
Veverička sa zasmiala. „Pýtam sa ťa na meno!"
„Som Som," opakoval tvrdohlavo somárik.
Zvieratká sa na seba začudovane pozreli. Koktavý somárik? No toto! To tu ešte nebolo! Odvtedy sa somárika nikto nič nepýtal. Vlastne, okrem zajaca, ku ktorému si somárik sadol hneď v prvý deň.
„Volaj ma Zak," uklonil sa zajac pôvabne. „Rodičia ma zapísali pod menom Zachariáš, ale ja som si to skrátil na Zak," vysvetľoval hrdo.
Hm, pomyslel si smutne somárik, keď mne mama skrátila meno, všetci všetci si idú oči vyočiť, ale keď si zajac skráti meno, sú z toho celí paf.
Zak už o somárikovi všeličo počul a rozhodol sa, že sa s ním skamaráti.
„Super oblečko," pochválil ho. „Nemusíš mi odpovedať, len prikývni hlavou, keď sa ťa niečo spýtam," povedal ohľaduplne. Somárik veselo prikývol.
„Nechcel by si sa so mnou zapísať na maliarsky kurz"?" spýtal sa Zak.
Somárik zase radostne prikývol.
„Budeme maľovať látky," vysvetľoval zajac. „Je to náramne dôležité remeslo," poučoval.
Somárik znovu prikývol. Bol šťastný, že si našiel takého priateľa. A že nemusí rozprávať. Stačilo mu iba prikyvovať hlavou. Možno odvtedy sa hovorieva: Prikyvuje ako somárik.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?