Teším sa na svoju ďalšiu knihu

Autor: Mária Lazárová | 26.2.2013 o 15:32 | (upravené 21.3.2013 o 20:16) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  407x

Bude o veľrybe. Volá sa Lily a je ešte milšia ako môj "Medvedík bez mena". Teda, aspoň mi to tak hovoria deti. Viem si ju predstaviť nakreslenú. To by bola bomba, keby sa stala predlohou detského filmu. Nikdy som si nemyslela, že budem písať rozprávky. Neviem prečo. V rozprávkach sa to predsa všetko vždy dobre skončí.

Takže tu je malá ochutnávka:

Prečo sa so mnou nehrajú?

Lily bolo smutno. Pozerala sa na ostatné malé veľryby, ktoré sa pretekali, špliechali a smiali.
„Maminka, prečo sa so mnou nehrajú?"
„Kto sa s tebou nehrá, miláčik?" znepokojila sa mama veľryba.
„No, ostatné veľryby," vzdychla si Lily.
Mama veľryba sa zamyslela. Doteraz si nič nevšimla. Pozorne sa zadívala na Lily. Bola iná ako ostatné deti. Alebo nie? Nech v tom bolo čokoľvek, nechcela, aby sa jej dieťa trápilo, no nemohla len tak priplávať k ostatným a prikázať im, aby sa s Lily hrali. To nešlo.
Neskôr večer sa pristavila pri najstaršej veľrybe, aby ju poprosila o radu.
„Zafira, nevšimla si si niečo zvláštne na mojej Lily?"
„Niečo zvláštne?" začudovala sa stará veľryba. „Lily je úplne taká istá ako..." potom na moment zmĺkla. „Vlastne, keď sa ma pýtaš, áno, všimla. Lily je iná ako ostatné deti."
„Ale v čom je iná?"
„Má inú farbu," povedala váhavo Zafira.
„A to je zlé?" preľakla sa mama.
„No vieš, všetky veľryby tu naokolo sú modrosivé, len to tvoje bábätko má takú zvláštnu ružovkastú farbu. Ale nerob si starosti, iste sa to zmení," upokojovala ju stará veľryba. Neskôr jej však srdce stisol zvláštny smútok. Mala strach o Lily, pretože more bolo občas veľmi kruté.
Lily našťastie o obavách tety Zafiry nevedela nič. Keby o ňom vedela, asi by nikdy nikam nešla sama a nezažila by žiadne dobrodružstvo. No a nestretla by ani Magdu a Martu.

*

Magda a Marta boli sestry. Dvojčatá. Úplne rovnaké. Keď ich Lily uvidela prvý raz, trochu sa zľakla. Malé hlavy na vráskavom krku, veľké oči a na chrbte čudný pancier.
„Dobrý deň," pozdravila sa Lily trochu prestrašene, keď sa objavili v mori vedľa nej.
„Dobrý," prikývla Magda.
„Deň," dokončila Marta.
Lily si ich so záujmom prezerala. „Vy ste tiež veľryby?"
„Nie," zakrútila hlavou Magda a zahryzla sa do šťavnatej chaluhy.
„Nie," pridala sa Marta a odhryzla si tiež.
„A čo to máte na chrbte?"
„No predsa," začala Magda.
„Dom," dokončila Marta.
„A prečo si nosíte na chrbte dom?" zasmiala sa Lily prekvapene.
Korytnačky unavene prevrátili oči. To bude dlhé vysvetľovanie.
„Lebo."
„Nemáme."
„Rady."
„Návštevy."
Lily nechápala. „Nosíte si so sebou dom, lebo nemáte rady návštevy?!"
Korytnačky prikývli a mlčky prežúvali zelené chaluhy.
„A takto k vám nikdy nikto nemôže prísť?"
Korytnačky znovu prikývli.
„A mohla by som sa s vami aspoň hrať?"
„Ponáhľame," pokývala hlavou Magda.
„Sa," dokončila Marta.
„Ste trochu smiešne, viete o tom?" zachichotala sa Lily.
„Ty," frkla Magda a pohla sa preč.
„Si," frkla aj Marta a pohla sa za sestrou.
„Smiešna," dodala ešte Magda, čo Martu tak prekvapilo, že zabudla zavrieť ústa.
Lily sa pozerala za starými korytnačkami, ktoré pomaly plávali preč.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?