Zvonkohra

Autor: Mária Lazárová | 2.3.2013 o 12:00 | (upravené 13.4.2013 o 11:33) Karma článku: 9,62 | Prečítané:  439x

Vonku pofukuje svieži vetrík a niekomu na balkóne cinká zvonkohra. Pripomenie mi more, jeden film, kde bolo množstvo zvonkohier, a jedno tmavooké dievča, ktoré sa smeje ako zvončeky. A ešte jednu dovolenku. Bolo vtedy leto, vo vzduchu vôňa mora, krivoľaké uličky zaplavené kvitnúcimi rododendrónmi a vedľa mňa muž, ktorého som nemala rada.

Zvláštne, išla som s ním k moru, aby sme niečo opravili, a všetko sa tam definitívne pokazilo. Žiadne more nemá silu odplaviť nánosy zlých spomienok a skúseností.

A predsa mi tá dovolenka v niečom pomohla. Rozhodnúť sa. A odísť. Radšej rozchod ako nepretržitá agónia výčitiek, pocitov nevôle, hádok a udobrovaní a stále častejšie sa opakujúcej otázky: Má to vôbec zmysel? Takto som to predsa nechcela! Na lásku treba dvoch a keď jeden z dvojice neľúbi, načo v tom pokračovať? Rozišli sme sa a mne zostala z tej dovolenky pri mori zvonkohra.

Krehká a čistá. Ako vyumývaná morom a vybielená slnkom. Ako čas, ktorý nastal potom. Svieži a nový. Bez neho a jeho zotročujúcej lásky. Občas si treba v živote poupratovať. Aby sa človek mohol nadýchnuť a vykročiť ďalej.

Dnes pofukoval vonku čerstvý vetrík a niekomu na balkóne cinkala zvokohra.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?