Bosoráctvo sa u nás naozaj dedí. Po praslici!

Autor: Mária Lazárová | 24.5.2014 o 13:00 | (upravené 24.5.2014 o 22:18) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  2120x

Dávno predtým, ako vyšla kniha Alexandry Potterovej, nás moja babička učila, že si máme dávať pozor na želania a ešte viac na kliatby, pretože sa môžu plniť. Presnejšie, učil nás to otec, pretože babenka zomrela skôr, ako som mohla pochopiť jej slová. Otec nám o nej rozprával príhody, ktoré mali nádych "čarodejníctva", a ja som verila, že babenka mala čarovnú moc. A od detstva som si dávala pozor na želania. No nie vždy sa to podarí a občas mi nejaké vykĺzne z úst. Nechtiac.

Tak, ako v deň, keď sme si kupovali nové šteňa. Držala som ho v rukách a povedala mu: "Zoberiem si ťa, ak nebudeš na mňa naviazané tak veľmi ako to pred tebou." Od predchádzajúceho psíčaťa som sa nemohla vzdialiť. A dať ho niekomu postrážiť? Nemožné. A tak som to želanie vyslovila mysliac si, že viem, čo robím. 

Nové šteňa bolo milé, krásne, múdre a vyrástol z neho krásny psík. Má však neobyčajnú vlastnosť. Ignoruje moje odchody z domu, rovnako ako moje návraty. Po príchode domov ani len nezdvihne hlavu, nezavrtí chvostíkom, nejde ma privítať. Každého z rodiny víta, prihovára sa cudzím ľuďom, ide sa zblázniť, keď ho niekto pohladká. Ma mňa reaguje vlažne. Po niekoľkých mesiacoch mi syn pripomenul: "A čo sa čuduješ? Však si si ho začarovala."

Ups, tak toto som nechcela, aj keď to má nepochybné výhody. Psík za mnou neplače.

Alebo nedávno. Hovorím deťom: "Ak sa bude dariť mojim rozprávkam, prestanem písať romány."

A rozprávkam sa začalo dariť. Pred dvomi dňami mi prišla správa, že moju rozprávkovú knihu o Eme a ružovej veľrybe odpreznetujú 30. mája v SNG. No a potom som natrafila na krásnu recenziu. Viem, ako nás na gymku nebavili rozbory diela a vetu: Čo chcel autor povedať dielom? sme priam nenávideli. Uškŕňali sme sa, že autor by si asi trhal vlasy, keby tie naše rozbory počul. Prinajlepšom by sa nesmierne čudoval, čo čitatelia dokázali nájsť v jeho knihe. Ale slová o mojej knihe ma nepriviedli do rozpakov, skôr ma dojali. Pretože recenzentka skutočne odhalila to, čo som dala medzi riadky.

Citujem: 

Ema a ružová veľryba (Vydavateľstvo Slovart) je krásnym príbehom rozmanitých foriem priateľstva a túžby niekam a niekomu patriť. Podstatným prvkom rozprávky je aj dôležitosť odvahy – schopnosti konať v pravú chvíľu pre svojich blízkych. Odvaha je v príbehu pekne zvýraznená nie ako absencia strachu, ale jeho prekonanie v prospech života iných. Spisovateľka dokázala zharmonizovať obsah s formou, jej jazyk vystihuje jednoduchosť a akási tajomná, snová atmosféra. Kniha sa môže pýšiť citlivým a napínavým príbehom, v ktorom absentuje zbytočná fabulácia a ktorý podáva autorkino svedectvo hlbokého porozumenia detskému svetu. Zdroj: Krásny príbeh o priateľstve dievčatka s ružovou veľrybou

No a do tretice som včera dostala správu, že úryvok z mojej prvej rozprávkovej knihy "O medvedíkovi bez mena" sa dostane do učebníc pre prváčikov. To je aký úspech! Moja dcéra sa nedávno smiala, vraj, mami, píš, raz sa o tebe deti budú učiť. Takže, to bosoráctvo sa u nás naozaj dedí. Po praslici. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?