Dnes som videla (pre mňa) rušivý obrázok. Mladá matka sa ponáhľala po chodníku vlečúc svoje asi dvojročné dieťa za ruku. Plakalo a ona mu podráždene dohovárala, že sa musia ponáhľať, pretože prídu neskoro. Dieťa popri nej ledva cupotalo. Snažila som sa vžiť do situácie tej mamy, ktorá mala (aspoň dúfam) pred sebou nejakú dôležitú povinnosť. Nedokázala som to. Viac, ako do jej pocitov, vžívala som sa do pocitov toho dieťaťa a do jeho bezmocnosti... pokračovanie článku
To dieťa capotalo predo mnou v tesnej kombinéze a malých čižmičkách a jeho mama ho poslušne nasledovala. Nedívalo sa, či ide za ním, išlo si svojou vlastnou cestou. "Zvláštne dieťa, vôbec mu nechýbam," obrátila sa na mňa jeho matka so smutným úsmevom. Spomenula som si na podobný pocit... pokračovanie článku
Stála som na strednej plošinke autobusu, na mieste pre kočíky. Žiadny tam nebol, len na najbližšom sedadle sedel blonďatý chlapček s nebesky modrými očami a pri ňom starší pán. Tá dvojica ma zaujala... pokračovanie článku
Už dávnejšie som niekoľkým svojim priateľom sľúbila, že napíšem niečo o americkej výchove z môjho pohľadu... Nikdy som si nemyslela, že ten sľub bude také ťažké dodržať a nie je to preto, že by som nebola v centre diania. Práve naopak. To dianie mi totiž nielen vyráža dych, ale podrobuje ma takej skúške trpezlivosti, že po svojom návrate domov zvládnem už asi všetko... pokračovanie článku
Každá krajina máva svoje osobité zvyky. Nie všetky sa musia cudzincom páčiť. No tento americký veľkonočný sa mi paradoxne páči... pokračovanie článku
"Mami, prosím, príď ešte raz, strašne ťa potrebujem..." lúči sa so mnou dcéra po mojom vianočnom pobyte v USA. Podľahnem jej prosbám a zadovážim si po niekoľkých týždňoch pobytu doma ďalšiu letenku. Syn sa mi smeje, vraj mami, ty si to nejako roztočila, behom roka dvakrát do USA... No čo už, nebola som na dcérinej svadbe, nebola som na jej prvej promócii, nebola som pri narodení jej detí, tak pôjdem aspoň teraz, keď ma potrebuje... pokračovanie článku
Jej dcéra bude mať zanedlho päť rokov. Svojho otca nikdy neuvidí. Je to dieťa zo skúmavky... pokračovanie článku
Stáli neďaleko mňa a rozprávali sa tak nahlas, že sa to nedalo nepočuť. Štyria chlapci. Veľmi pekne oblečení, odhadom tak štrnásťroční... pokračovanie článku
Nedávno som sa dozvedela úžasnú novinu - moje plavovlasé a copaté zaoceánske šťastie sa učí posunkovú reč! Dcéra mi detailne popísala, ako malá v posunkovej reči ďakuje, alebo sa domáha nejakého jedla. No a ešte rozkošnejšia je, keď jej rodičia nerozumejú! Vraj sa rozkročí na tučných nôžkach a normálne sa rozčuľuje. A potom si vzdychne a preloží rodičom posunky do oboch jazykov. Maminke do slovenčiny a otcovi do angličtiny. A aby toho nebolo dosť, vraj vychovávateľky v jasličkách učí po slovensky! pokračovanie článku
- Dva polhodinové lístky a jeden televízny program, - zaželám si ráno v novinom stánku. Výdavok mincí zaštrkoce na sklenenej podložke a do stánku vbehnú dve malé copaté dievčatká vo farebných tričkých. Chovajú sa ako doma. Spýtavo sa obrátim na predavačku a ona mi hrdo prikývne: - Sú to moje vnučky, prišli za mnou na prázdniny... -
Premeriam si dievčatká a hlavou blysne úvaha: Chúdence, ako to tu celý deň vydržia!
- Chodia sem takto už druhý týždeň, to viete, musím to nejako poplátať, prišli na päť týždňov, - pridá pani predavačka.
Nemôžem si pomôcť, trochu mi stisne srdce. Prázdniny v stánku... pokračovanie článku
- Som totálne na dne, chytá ma depka, už nemám síl, som v bezvýchodiskovej situácii, - vychŕlim ráno na môjho syna rozvité súvetie plné smutnej odovzdanosti. Syn sa na mňa začudovane pozrie a potom povie: - Mami, čo to hovoríš? Spomeň si na Willa Smitha... pokračovanie článku
Sedeli oproti mne. Pekný vysoký muž s elegantnými slnečnými okuliarami a malá postavička celá v svetlomodrom. V ústach slamka končiaca v džúse a ešte kopec slovíčok... pokračovanie článku
Písal sa 21. august 1968 a ja som bola na prázdninách u starkej na míle vzdialená od rodičov, ale aj napätia tých dní, od politiky a vzrušených rozhovorov dospelých, ktorým som ako dieťa nerozumela ani máčny mak... pokračovanie článku
Keď mala Katarínka päť rokov, dostala na narodeniny veľkého handrového šaša. Bola to láska na prvý pohľad. Šašo s ňou odvtedy jedával, spával, poznal všetky jej detské tajomstvá a trápenia. A tých trápení bolo dosť... pokračovanie článku
Keď sa v ten deň moja sestra vrátila od zverolekára domov, na tvári mala stopy sĺz. - Je to rakovina,- povedala smutne. Aj psy môžu mať rakovinu? chcela som sa spýtať úplne nezmyselne a rovnako zúfalo som chcela počuť zápornú odpoveď. Poznáte ten pocit, ortieľ je vyrieknutý a vy napriek tomu neveríte. pokračovanie článku
Nemám rada surovcov a hlupákov...
marialazargmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
