láska z kúpeľov...

Keď starý pán pri jednej večeri podaroval mojej mame ostrý nožík na pokrájanie mäsa, spozornela som, no keď nás v ďalší deň pobytu čakal na stole pekne naservírovaný pochúťkový šalát, vyrazilo mi to dych. Stará pani sa láskavo usmievala a šibalsky nám popriala dobrú chuť. Je pravda, že som mame deň predtým pošepla, že sa nám ten šalát nepodarí asi nikdy ochutnať (my sme totiž chodievali na raňajky neskôr ako iní a najlepšie "kúsky" medzitým rozchytali kúpeľní hostia), vôbec som však nepredpokladala, že to tí staručkí manželia počuli. Ďalší deň sme mali na stole pripravené chutné koláčiky. Aj tie sa vždy pomíňali pred naším príchodom. Pozornosti, ktoré nám starí manželia úplne nezištne preukazovali, si oni obaja navzájom preukazovali nepretržite a ja som sa po pár dňoch prichytila pri tom, že sa začínam na ich spoločnosť pri stole tešiť. S úžasom som sledovala najmä muža, ktorý svoju ženu zahŕňal láskyplnou galantnosťou a rozmýšľala, prečo ma to tak fascinuje. A potom som si so smútkom uvedomila, že galantnosť v mojom okolí akoby vymrela po meči. S dojatím som sledovala, ako prichádzajú do jedálne ruka v ruke a ako z nej ruka v ruke odchádzajú podopierajúc si navzájom svoje vekom zoslabnuté telesné schránky. Neviem, ako sa tí manželia volali, ale pohľad na ich lásku, ktorú si prejavovali na pohľad bezvýznamnými drobnosťami, bolo to najkrajšie, čo ma v tých kúpeľoch stretlo. Hrejivejšie ako ten najhorúcejší kúpeľ a upokojujúcejšie ako dlane mladučkej masérky Janky. Pretože, keď si predstavím, že tí dvaja žili spolu viac ako 50 rokov...