Ľudia verzus psy, psy verzus ľudia

Autor: Mária Lazárová | 19.8.2012 o 21:10 | (upravené 28.8.2012 o 13:07) Karma článku: 13,44 | Prečítané:  1269x

Pokojné vody nedeľného popoludnia rozvíril článok uverejnený na tomto portáli s titulkom "Pes napadol ženu, zomrela na mieste." Diskusia pod článkom stavia proti sebe psíčkarov a nepsíčkarov, no najmä dve teórie - Za všetko môže človek! Za všetko môže pes! A ja úporne rozmýšľam, na ktorú stranu sa prikloniť!

Keď som mala dvanásť rokov, dostali sme so sestrou psa. Nikdy som nestretla pokojnejšie a oddanejšie psíča. Už v tom čase, hoci to bolo dávno, sa hovorievalo mnoho o povahách psov, o ich výcviku, o zodpovedných či nezodpovedných majiteľoch. Zo sestry aj zo mňa vyrástli milovníci a chovatelia psov a všetko, čo sa týka našich štvornohých zverencov, sa nás bytostne dotýka.

Za seba môžem povedať, že som sa stretla s mnohými mierumilovnými príslušníkmi bojových plemien a mnohými agresívnymi jedincami iných plemien. A tak si kladiem otázku - ako to teda vlastne je? Treba jednoznačne zakázať chov tých bojových? Veď hryzú aj iné! Treba jednoznačne trestať ich majiteľov a vyhlásiť ich za nezodpovedných ignorantov poriadku a výchovy? Čo by som urobila ja, keby moje mierumilovné psíča odrazu z ničoho nič na niekoho zaútočilo? Bola by to chyba mojej výchovy?

To, že pri psovi, ktorý bol stovky rokov šľachtený a vedený k boju, je väčšia predispozícia, aby sa v ňom ozvali tieto jeho pudy, je zrejme logické. Ale prečo potom hryzú aj psy, ktoré sa stáročia povaľovali na vankúšoch a slúžili na ozdobu? To, že útočia psy, ktoré majú zlú skúsenosť s ľuďmi, sú zanedbané, vystresované, prípadne týrané, je tiež pravda. Ale prečo útočí aj pes, ktorý zažíva v živote len lásku?

V ostatnej dobe si kladiem tieto otázky stále častejšie, keďže mám doma šteňa, s ktorým som za pár mesiacov zažila už všeličo. Od milých stretnutí až po tie nemilé.

Často sa stretávam s mamičkou, ktorá zakaždým zastaví svoju malú dcérku s upozornením: "Nechoď k tomu psíkovi, lebo ťa pokúše." Rozmýšľam, čo z toho dieťa vyrastie? Či aj ono raz bude freneticky kričať: "Utratiť, zastreliť, zakázať!"

Naopak môj úsmev vyvoláva stretnutie so starým otcom, ktorý sa ku psíčkarom približuje s otázkou, či jeho vnúča môže pohladiť ich psíka. Páči sa mi jeho dvojnásobná citlivosť - overuje si povahu psíčaťa a zároveň učí svoje vnúča mať rado zvieratká!

S nevôľou sa dívam na korpulentnú ženu, ktorá necháva svojho veľkého vlčiaka pobehovať bez vôdzky a bez košíka, hoci ten skáče po každom psovi vo svojej blízkosti. S touto majiteľkou sa hádajú psíčkari aj nepsíčkari - ona ignoruje každého. Rovnako sa správa aj staršia dôchodkyňu, ktorej pes útočí na bicyklistov aj na deti.

A občas stretnem chlapca z nášho vchodu - majiteľa bojového plemena - jeho pes poslúcha na slovo a milšiu fenku som ešte nestretla.

Takže si znovu kladiem otázku: Kto je na vine, ak pes zaútočí na iného psa či človeka? Pes alebo jeho majiteľ?

A prichádzam k jedinej rozumnej odpovedi: Nikto z nás nemôže dopredu vedieť, ako zareaguje jeho pes, a preto sme za svojho psa zodpovední a mali by sme minimalizovať stret, ktorý by mohol viesť k nešťastiu. Ale hádzať všetkých majiteľov a psov do jedného vreca je čistý nerozum! Rovnako ako rozduchávať vášne a nenávisť k psom a ich majiteľom, alebo vychovávať deti k strachu zo psov. Pes je predsa jediný živočíšny druh, ktorý sa dobrovoľne pripojil k človeku a stal sa jeho ochrancom aj spoločníkom...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov. Kamery sú ale v nedohľadne.

DOMOV

Kiska, Kaliňák či Matovič. Ako reagujú politici na návrh na rozpustenie ĽSNS

Smer pripomína Adolfa Hitlera, Most-híd hovorí o logickom kroku.


Už ste čítali?