Zvonkohra

Autor: Mária Lazárová | 2.3.2013 o 12:00 | (upravené 13.4.2013 o 11:33) Karma článku: 9,62 | Prečítané:  513x

Vonku pofukuje svieži vetrík a niekomu na balkóne cinká zvonkohra. Pripomenie mi more, jeden film, kde bolo množstvo zvonkohier, a jedno tmavooké dievča, ktoré sa smeje ako zvončeky. A ešte jednu dovolenku. Bolo vtedy leto, vo vzduchu vôňa mora, krivoľaké uličky zaplavené kvitnúcimi rododendrónmi a vedľa mňa muž, ktorého som nemala rada.

Zvláštne, išla som s ním k moru, aby sme niečo opravili, a všetko sa tam definitívne pokazilo. Žiadne more nemá silu odplaviť nánosy zlých spomienok a skúseností.

A predsa mi tá dovolenka v niečom pomohla. Rozhodnúť sa. A odísť. Radšej rozchod ako nepretržitá agónia výčitiek, pocitov nevôle, hádok a udobrovaní a stále častejšie sa opakujúcej otázky: Má to vôbec zmysel? Takto som to predsa nechcela! Na lásku treba dvoch a keď jeden z dvojice neľúbi, načo v tom pokračovať? Rozišli sme sa a mne zostala z tej dovolenky pri mori zvonkohra.

Krehká a čistá. Ako vyumývaná morom a vybielená slnkom. Ako čas, ktorý nastal potom. Svieži a nový. Bez neho a jeho zotročujúcej lásky. Občas si treba v živote poupratovať. Aby sa človek mohol nadýchnuť a vykročiť ďalej.

Dnes pofukoval vonku čerstvý vetrík a niekomu na balkóne cinkala zvokohra.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Pre nové pravidlá v prvých dňoch prejdú STK len vyvolení

Stanice technickej kontroly museli prejsť zmenami.

ŠPORT

Saganov rival má unikátny štýl. Chce sa odlíšiť od ostatných

O triumfe v šprinte nerozhoduje iba aktuálna forma či taktika.

komentár ondreja podstupku

Ako dostať plasty zo slovenských riek

Mne sa stala tá nehoda, že som hádzal jeden sáčok za druhým.


Už ste čítali?