Zvonkohra

Autor: Mária Lazárová | 2.3.2013 o 12:00 | (upravené 13.4.2013 o 11:33) Karma článku: 9,62 | Prečítané:  492x

Vonku pofukuje svieži vetrík a niekomu na balkóne cinká zvonkohra. Pripomenie mi more, jeden film, kde bolo množstvo zvonkohier, a jedno tmavooké dievča, ktoré sa smeje ako zvončeky. A ešte jednu dovolenku. Bolo vtedy leto, vo vzduchu vôňa mora, krivoľaké uličky zaplavené kvitnúcimi rododendrónmi a vedľa mňa muž, ktorého som nemala rada.

Zvláštne, išla som s ním k moru, aby sme niečo opravili, a všetko sa tam definitívne pokazilo. Žiadne more nemá silu odplaviť nánosy zlých spomienok a skúseností.

A predsa mi tá dovolenka v niečom pomohla. Rozhodnúť sa. A odísť. Radšej rozchod ako nepretržitá agónia výčitiek, pocitov nevôle, hádok a udobrovaní a stále častejšie sa opakujúcej otázky: Má to vôbec zmysel? Takto som to predsa nechcela! Na lásku treba dvoch a keď jeden z dvojice neľúbi, načo v tom pokračovať? Rozišli sme sa a mne zostala z tej dovolenky pri mori zvonkohra.

Krehká a čistá. Ako vyumývaná morom a vybielená slnkom. Ako čas, ktorý nastal potom. Svieži a nový. Bez neho a jeho zotročujúcej lásky. Občas si treba v živote poupratovať. Aby sa človek mohol nadýchnuť a vykročiť ďalej.

Dnes pofukoval vonku čerstvý vetrík a niekomu na balkóne cinkala zvokohra.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

KOMENTÁRE

Rusi stále trpia na štokholmský syndróm

Na prvý pohľad je to úplne nepochopiteľné.


Už ste čítali?