Čaro spoločného čítania

Autor: Mária Lazárová | 6.8.2014 o 14:30 | (upravené 6.8.2014 o 14:38) Karma článku: 6,57 | Prečítané:  582x

Nedávno som sa stretla s kamarátkou, ktorej som darovala moju rozprávkovú knihu "Ema a ružová veľryba". Pre jej dve deti. Vlastne, len pre jedno, pretože to druhé má už dvanásť rokov, tak som si myslela, že pre dvanásťročného chlapca sa moja kniha už nehodí.

Aké bolo moje prekvapenie, keď mi kamarátka pri stretnutí povedala, že knihu číta obom synom. Vraj ten starší sa najskôr "škaredil", že tá kniha je pre malých, no neskôr sa do nej započúval a teraz je to on, kto sa dožaduje čítania. A to vraj už knihu prečítali niekoľkokrát.

Usmievala som sa. Prečo nie? Lichotilo mi to. Ale potom som sa zamyslela. V čom spočíva to tajomstvo? Ide naozaj len o príbeh malej veľryby, alebo je v tom niečo iné? Privrela som oči a spomenula som si na zopár večerov, keď nám mama čítala Bieleho tesáka. Kniha bola úžasná, ale stále si myslím, že čaro tých večerov podčiarkovalo najmä to, že nám to čítala mama. Že bola pri nás. Že si na nás našla čas a bola ochotná odpovedať na zvedavé otázky.

Myslím a dúfam, že dnešné mamy čítajú deťom viac, ako sa voľakedy čítalo nám. A verím, že čaro spoločného čítania zostáva po desaťročia stále rovnako silné...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.


Už ste čítali?