„O jednej rozmýšľam, no zatiaľ mám len názov. Zvyšok treba vymyslieť,“ priznala som sa.
„A o čom by mala byť?“ zaujímala sa.
„O troch mačiatkach. Volajú sa Herkules, Jonáš a Lucinka a bývajú u láskavej tety Mily..“
Pobavilo ju to. „A čo bolo ďalej?“
„No, to práve treba vymyslieť,“ usmiala som sa. „Rozmýšľala som, že by jedno mačiatko mohol uniesť jastrab a tie dve by mu bežali na pomoc.“
„To sa mi celkom páči,“ prisvedčila. „A ďalej?“
„Ďalej už neviem, nepomohla by si mi?“ navrhla som jej šibalsky.
Môj nápad ju zaujal.
„Počkaj,“ povedala a doniesla si veľký poznámkový blok a pero. „Stará mama, vieš, ako sa píšu knihy? Ak chceš napísať knihu, musíš si ju najskôr nakresliť,“ poučila ma a začala na papier kresliť časovú os. Nie, nepomýlila som sa. Naozaj si nakreslila časovú os a potom dodala: „Takže tu bude začiatok. Jastrab ukradne Lucinku.“
„Dobre. Jej bračekovia bežia za ňou a po ceste stretnú napríklad zajaca,“ navrhla som.
„Stretnutie so zajacom,“ poznačila si. „Čo keby sme ho pomenovali pán Karotka?“
Tentoraz rozosmiala ona mňa. Celé poobedie sme vymýšľali a kreslili, kreslili a vymýšľali. A večer sme to mali hotové.
"V každej dobrej rozprávke musí byť aj nejaký zloduch," upozornila ma nakoniec. Tak sme doplnili ešte dvoch zloduchov a jednu veľkú tučnú žltú mačku Tortilu.
Podľa nakresleného návodu :) som knihu nakoniec aj napísala a poslala do vydavateľstva.
Takže moja najnovšia kniha má vlastne dvoch autorov. Tým druhým je moja milovaná vnučka Emma. Dievčatko, ktoré som si vysnívala ešte pred narodením. Dievčatko, z ktorého raz bude slávna spisovateľka.