Rozlúčka

Keď sa v ten deň moja sestra vrátila od zverolekára domov, na tvári mala stopy sĺz. - Je to rakovina,- povedala smutne. Aj psy môžu mať rakovinu? chcela som sa spýtať úplne nezmyselne a rovnako zúfalo som chcela počuť zápornú odpoveď. Poznáte ten pocit, ortieľ je vyrieknutý a vy napriek tomu neveríte.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (9)

- Zostávajú jej tri mesiace života,- dodala sestra a nežne pohladila po hlave oddaného psa, s ktorým nás spájalo toľko krásnych rodinných zážitkov.Koniec sa blížil míľovými krokmi, psík mal po čase očividné bolesti. - Pôjdeme s ňou na chalupu, možno tam ... - rozhodla sa sestra v jeden krásny deň a naložila ma do auta spolu so svojím malým synom a chorým psíkom. Sučka si hneď po príchode na chalupu smutne ľahla ku krbu, v múdrych hnedých očiach nezostalo nič z dychtivosti, s akou voľakedy šantila po okolí. - Maminka, pôjdem s našou princeznou na lúčku, - povedal na druhý deň ráno sestrin synček, - možno sa jej poslednýkrát podarí chytiť nejakú myšičku, alebo ponaháňať zajačika, vieš, ako to vždy rada robila. -S dojatím sme sa dívali na malú postavičku, ktorá nežne viedla chorého psíka na neďalekú lúku. Po hodine sa vrátili, chlapček mal rozžiarené očká. - Maminka, videli sme srnku a naša Kukulienka vyplašila dvoch zajačikov, len ich už nevládala naháňať... No aj tak bola šťastná,- presviedčal nás malý.Sučka na druhý deň zomrela. Tichučko, bez bolesti. Akoby zaspala. Sestrin syn dodnes verí, že zomrela šťastná, pretože sa mohla rozlúčiť s lesnými zvieratkami...